Komentár bol uverejnený v Hlavnom denníku dňa 21.02.2019
Kto je vlastne ten Ivan Štefunko a prečo je jeho vymazlený marketing tak populárny hlavne medzi mladými a nekomplikovano mysliacimi ľudmi? Pokúsime sa priniesť odpovede, hoci sa nás nikto nič nepýtal.
Mgr. Ivan Štefunko, rodák z Popradu (ako by tých pohrôm na slovenskú hrudu z tohoto mesta už nebolo dosť) je podnikateľ a spoluzakladateľ viacerých spoločností. V roku 2016 spoluzakladal občianske združenie Progresívne Slovensko, od 20. januára 2018 je predsedom rovnomenného politického hnutia.
O pár dní bude iste prijímať gratulácie k svojim 42 narodeninám a za našu redakciu môžem potvrdiť, že budeme pri tom. Ako vyštudovaný politológ rozhodne vždy mienil obohatiť už aj tak bohaté slovenské politologické nebo. Štátnu skúšku skladal na UMB Banská Bystrica, nechvalne to známej univerzite, takže je len otázkou času, kým sa nejaký investigatívec nezačne zaoberať jeho záverečnou prácou.
Po štúdiu sa naplno začal venovať politike. Pridal sa k ľavicovému združeniu Mladá demokratická ľavica, ktorá inklinovala k dnes už zaniknutej Strane demokratickej ľavice (SDĽ) a bol jeho predsedom. Neskôr sa stal zahraničným tajomníkom SDĽ, vďaka čomu mal možnosť komunikovať so svetovými a európskymi sociálnymi demokratmi. V roku 2003 Mladá demokratická ľavica zanikla. Politické aktivity Ivana Štefunka pokračovali pod vedením Milana Ftáčnika (toho istého Ftáčnika, ktorého voliči nominantov Progresívneho Slovenska nemôžu ani cítiť) v rámci Ftáčnikovej SDA. Ale aj tá ale zanikla zlúčením so Smerom. Ako neochvejný neomarxista bol v období 2001-2005 riaditeľom a vydavateľom ľavicového časopisu Slovo. V roku 2006 v rozhovore pre sme.sk dokonca povedal: „Ľavica je pre mňa základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu. Len človek, ktorý je skutočne nezávislý, môže byť slobodný a nebude utláčaný.“ Pekné slová, možno raz budú aj niekde vytesané do kameňa.
Čas bežal ďalej. V roku 2010 sa k veslu predrala modrá squaddra pod vedením Ivety Radičovej, a tak bolo nutné v mene cash flow zmeniť orientáciu. Rozumej politickú, o tej sexuálnej nič neviem.
Už vtedy mal nejaké skúsenosti s odčerpávaním prostriedkov zo štátnych zdrojov, no podľa zaručených informácií z vnútra bývalého SDKÚ‑DS, malý Ivan (Štefunko) chcel aj naďalej hrať rôzne hry, tak poprosil veľkého Ivana (Mikloša) o peniaze. Ten mu vtedy dohodol kontakt s ProPartners a tí ho vraj financujú dodnes“.
Treba však poznamenať, že v tých časoch pod jeho vedením dobre prosperoval portál Pelikán, ktorý za ceny častokrát nad priemerom normálnych cien leteniek, bežne ponúkaných inými cestovnými kanceláriami na Slovensku, „výhodne“ dohadzoval letenky aj niektorým štátnym úradom.
V súhrne podľa Centrálneho registra zmlúv len táto Štefunkova firma vyčerpala zo štátneho rozpočtu viac ako 1,12 mil. EUR . A to sa jedná len o obdobie od roku 2011, odkedy majú štátne úrady povinnosť zverejňovať všetky zmluvy. Čo bolo pred tým ani srnky netušia! No aké progresívne!
Po krátkej selanke počas ktorej sa Iveta Radičová mylne domnievala, že niečo ovláda a Riško pustil balónik, sa Robert Fico zohol a zodvihol moc ležiacu na zemi. Áno, nemýlite sa, zas tu bol čas na opätovnú zmenu orientácie. Samozrejme opäť hovorím o tej politickej. Zocelený neomarxistický podnikateľ Ivan Štefunko ani teraz neprestal loviť v starých kalných vodách, kde sa pre jeho firmy vždy niečo našlo, čím sa dalo uľaviť nahromadeným verejným financiám. Možno ho pri srdci hrialo vedomie, že je znovu v biznise so svojimi ľavicovými súdruhmi, na rozdiel od tých dvoch nekonečných rokov, keď sa musel stýkať s tými hroznými pravičiarmi.
A veru on neotáľal a nelenili ani jeho súdruhovia. Hneď v prvom polroku 2012 sa v gescii ministra financií podpisuje kontrakt na to, v čom bol najlepší – startupy, teda podpora začínajúcich podnikateľov. Známe tiež aj ako schéma JEREMIE, o ktorej odborníci dodnes tvrdia, že jej úspešnosť je minimálne diskutabilná. Na verejnosť presiakli dokonca informácie od viacerých podnikateľov, vraj mal údajne od nich niekto žiadať majetkové podiely na firmách, výmenou za schválenie úveru. Ale to budú určite nejaké ničím nepodložené hoaxy, či?
Týždenník Koment tvrdí, že podľa vysokého úradníka Ministerstva financií Slovenskej republiky mal Mgr. Ivan Štefunko za tieto „službičky“ Kažimírovmu ministerstvu v spleti sprostredkovateľov a Európskej investičnej banky spolufakturovať niekoľko miliónov ročne a to bez akéhokoľvek zverejnenia v registri zmlúv. Lebo, kto vie, ten vie.