Je to už 20 rokov čo sme darovali anglosasom úplne všetko. Spočiatku to vyzeralo skoro dobre. Prijatie do európskej rodiny bolo vôľou väčšiny slovenského obyvateľstva opitého falošnými prísľubmi lepšej budúcnosti. Po signovaní lisabonskej zmluvy už viacerí informovaní začali cítiť, že pravidlá za ktorých sa odohrávalo to osudné referendum, sa kruto menia. Nikto sa neobťažoval to národu ani oznámiť. A jednoduchým voličom stačilo teatrálne prerezanie hraničnej závory ako symbolu voľného vstupu do Shengenu. A tiež nová mena, ktorá nás posunula ako posledný póvl do úplného podpalubia eurotitaniku medzi krysy a inú háveď.

A to sme vôbec netušili, že príde k prerazeniu aj tohto dna. Dnes o nás rozhodujú nielen nevolení skorumpovaní euroúradníci, ale aj subjekty s preukázateľne kriminálnou minulosťou, prítomnosťou i budúcnosťou, ktoré na dôvažok ani nie sú členmi nášho žalára národov!

Áno priatelia, až tam sme to dopracovali!

A niet nikoho, kto by nás spasil…