Na konci roku 1941 v Rusku a na Ďalekom východe zúrila vojna. Oficiálne sa USA nezúčastnili ani vojnového konfliktu v Európe, ani na Ďalekom východe. Všetko sa zmenilo 7. decembra, keď došlo k jednej z najväčších udalostí druhej svetovej vojny.

Tesne pre ôsmou hodinou miestneho času začal útok na vojenskú základňu v Pearl Harbour, ktorý mal na prítomnú vojenskú techniku devastujúci účinok. Japonci zaznamenali minimálne straty.

V ten istý deň sa Japonci vylodili v Malajzii a na Filipínach. Cieľ Japoncov bol jasný: neutralizovať americkú mocnosť, jedinú prekážku ich ambícií na Ďalekom východe a juhovýchodnej Ázii. Prípravu operácie proti Pearl Harboru bol poverený admirál Jamamoto, veliteľ Spojeného loďstva.

Samotný útok netrval dlho, už o 9 h 45 min, keď bolo po všetkom a Pearl Harbor sa stratil v plameňoch a hustom dyme, bol do Tokia vyslaný tradičný signál označujúci víťazstvo – „ Tora, tora, tora!“

Prekvapenie na strane Američanov bolo dokonalé. K japonskej agresii došlo v čase sladkej nečinnosti, keď v Pearl Harbore neboli pripravené žiadne kroky na odrazenie podobnej operácie. Straty spôsobili hlbokú traumu.

Prezident Franklin Roosevelt označil 7. december za „hanebný deň“ a bez ťažkostí získal od kongresu vyhlásenie vojnového stavu medzi USA a Japonskom. Verejnosť sa jednotne postavila za neho a proti agresorovi. Konečne padli posledné zvyšky amerického izolacionizmu. Japoncom ich taktický úspech zabezpečil na 6 mesiacov prevahu na mori a umožnil im dobyť juhovýchodnú Áziu. Akoby náhodou – strategická sila loďstva USA – lietadlové lode, ktoré v decembri neboli na svojej základni, ostali zachované pre budúcu leteckú a námornú bitku.

Dodnes sa špekuluje o tom, že americká rozviedka mala informácie o pripravovanom útoku, ale admiralita naschvál nepodnikla žiadne kroky. Tento šok bol potrebný k naštartovaniu celoamerického súhlasu so vstupom do vojny. Bolo treba Američanov dostať do štádia stresu a strachu, že prídu o svoje domovy a životy. V strese a hneve, ktoré tiež podporovala dobová tlač, sa nenašiel nikto, kto by oponoval návrhu na vyhlásenie vojny.

Podobnosť s divadlom okolo newyorkských dvojičiek je čisto nenáhodná.

A aké z toho plynie poučenie pre nás dnes?

Ak to inak nejde, tak veľké zmeny sa môžu udiať len po veľkom šoku. A ten stojí mnoho obetí.

Ale ak to inak nejde…