Som nepoučiteľný, lebo ma neustále prekvapuje ľudská naivita, ktorá zákonite prerastá v ľudskú hlúposť. Obľúbené slovné spojenie o prerážaní vlastného dna už vlastne ani svoje dno nemá. Po toľkých brutálnych prierazoch ani nič čo by sa na dno malo ponášať, neexistuje. A predsa sa nájde dostatok nižších foriem života, ktoré si na svoje čelo dokážu opätovne postaviť nevýrazného absolventa pomocnej oksfordskej materskej školy a ešte byť na svoju voľbu pyšný.

Viem presne kde sme všetci spravili chybu, len netuším ako by sa dala (bezbolestne) napraviť…

A tak sa spoločne s nimi rútime do strašnej záhuby.