Ak vylúčite z hier favoritov z politických dôvodov, tak takéto zápolenie dostáva automaticky svoj handicap. Možno by bolo trefnejšie označenie tohto happeningu – MPOH – Mentálne paraolympijské hry. Nie kvôli športovcom, ale kvôli tým, ktorí ich riadia, či tým, ktorí z úzadia ťahajú za nitky. Pôvodná myšlienka, na ktorej hry v antike vznikli a ktorú si nedovolila porušiť ani známa predvojnová diktatúra, je už nadobro stratená. Pri každom jednom víťazstve musí mať športovec disponujúci rovnou chrbticou v ústach veľmi trpkú chuť otázky, či je jeho olympijské víťazstvo legitímne na celej planéte Zem. Verte mi, že v mnohých prípadoch tá trpká chuť tak ľahko nezmizne…