Mojim vlastným krédom je Aristofanov výrok: Deň, keď som sa nezasmial, pokladám za stratený.

V mysliach občanov tejto malej stredoeurópskej krajiny, ktorá je zaujímavá len ako sklad a zákop pre cudziu mocnosť, sa zrejme udomácnilo krédo:

Deň, keď nebola žiadna tlačovka, pokladáme za stratený!

Aj dnes som s preskakovaním sledoval neskutočne trápnu a nechutnú tlačovku strany SaS, ktorá na základe jej postojov je už skratkou slov Servilita a Stupidita.

To čo tam natrieskal nejaký bezvýznamný poslanec asi zo stredného Slovenska (za prekrásne vyslovované „ľ“ by ho pochválil aj sám Ludevít) a dôchodkyňa Zamanová, ktorá neustále vykráda niekoho agendu (a potom ju nepohne ani o milimeter – aj moja vlastná skúsenosť) rozobrala odborne Judit Laššáková.

Sulíkovci, ktorí sa z nepochopiteľných dôvodov stavajú do role odborníkov (hoci žiadneho ešte nepredstavili) sa s patričným zrýchlením približujú k odborno-mentálnej úrovni pročkistov. Ak to tak pôjde ďalej, majú reálne šance ich aj predbehnúť. Druhé slovo v ich (mnou zmodifikovanom) názve už dnes veľa napovedá. Koho potom bude voliť ich tradičný pseudointelektuálny volič?

Z hradného kopca asi nie je vidieť na zablokovanú hranicu zúfalými dopravcami ani na zlikvidovanú strednú triedu. Ľudia čelia čoraz agresívnejším útokom na svoje úspory v snahe ako tak prežiť. Ich nezaujímajú vaše politické sympatie a antipatie. Ani vaše nabubralé egá. Robte konečne to, za čo beriete kráľovský honorár! A ak nie, tak sa practe kade ľahšie, nikto vás tam nedrží!